Získaj sebavedomie pri spievaní. Stačí málo…

Vycestovala som do Londýna, aby som sa inšpirovala, získala iný pohľad na veci, ľudí, situácie, aby som sa zdokonalila v angličtine a rozšírila si svoje profesionálne možnosti. Som tu ešte len mesiac, ale už po pár dňoch som spozorovala jednu zásadnú odlišnosť tunajších ľudí od nás Slovákov.

Navštevujem tu gospelový zbor. Zúčastnila som sa jedného nácviku, kde bola aj skúška sólových spevákov a viete, čo ma absolútne fascinovalo?

Prišla pani približne vo veku 40 rokov. Zobrala si mikrofón, povedala svoje meno a niečo k piesni, ktorú zaspieva. Prečo si ju vybrala, čo pre ňu znamená. Už z tohto jej úvodu, som bola očarená. Okamžite ma vtiahla do svojho rozprávania a naskočili mi zimomriavky. Priznám sa, že som jej nerozumela každé slovo. Vôbec to však nevadilo. To, čomu som rozumela, celkom stačilo. Hovorila veľmi otvorene, úprimne a sebavedomo. Neriešila, čo si kto pomyslí, išla von so svojimi emóciami, pocitmi. No a potom začala spievať.

Ako hlasová koučka, som si nemohla nevšimnúť momenty, keď sa trápila so spievaním. Vedela by som si veru predstaviť, že by to mohla technicky lepšie zvládnuť, občas jej to aj neladilo. Ale to mi bolo v podstate jedno. Absolútne ma totižto vtiahla svojou energiou, svojim precítením, emóciami, ktoré cez pieseň vyjadrovala. Zimomriavky z jej spevu ma neopustili ani na moment. Keď dospievala, všetci jej vrúcne tlieskali a chválili ju.

Ešte raz chcem zdôrazniť, že tam bolo veľa technických chýb, nebolo to perfektné. Bolo to však DOKONALÉ! Bolo to dokonalé, pretože tam bol ľudský rozmer! Boli tam emócie, boli tam aj chyby. A to je ľudské.

Robiť chyby je ľudské

Sme ľudia, nie stroje. Máme právo robiť chyby. Máme právo a dokážeme prejaviť emócie a čo je skvelé, tak tie naše emócie vieme napr. aj prostredníctvom spevu odovzdávať ďalej. Druhí ľudia ich dokážu vycítiť, prijať. Ak cítia srdce, dokážu odpustiť aj chyby. Tí, čo to nevedia, nás nemusia zaujímať. Aj to som tu zistila.

Miestni ľudia tu toľko neriešia, čo si kto pomyslí o tom, čo robím, čo si oblečiem, čo poviem. Neboja sa byť sami sebou! Nie je to úžasne oslobodzujúce? Byť sám sebou? Veď, ak sa niekomu nepáči to, kým som, akou som, má zmysel s takým človekom zostávať v kontakte? Nech si nájde niekoho, kto mu bude lepšie vyhovovať. Ja chcem byť sama sebou a chcem mať pri sebe tých, ktorým sa taká páčim. Je to moja slobodná voľba, moje rozhodnutie. Takisto ako je ich rozhodnutím, byť alebo nebyť so mnou, stretávať či nestretávať sa so mnou.

Spievali aj ďalší…

Vrátim sa však na chvíľu ešte k tomu, čo som hovorila na začiatku. Sebavedomie a skvelá sebaprezentácia sa prejavili aj u ďalších spevákov. Nemyslím si teda, že by to bolo dominantou len tej prvej pani. Prišli ďalšie dámy aj páni, ktorí nespievali úplne perfektne, ale zato dokonale. Pre mňa to v tej chvíli bolo neskutočné poznanie.

Bola som zvyknutá a všeobecne hlavne v rámci školy vedená k tomu, aby som bola vždy perfektná. Vieš, kedy väčšina ľudí zareaguje, niečo ti povie? Vtedy, keď spravíš nejakú chybu. Napíšeš v diktáte sto slov bez chyby, v jednom však urobíš chybu a na to ťa upozornia. To je to, čo zdôraznia. Nepovedia, koľko slov si napísal správne, ale zvýraznia chybu, ktorú si urobil. Prečo to neotočiť a nezvýrazniť radšej to dobré, to čo sa nám podarilo? Potom sa dá upozorniť aj na chyby alebo konštruktívne poradiť, čo by sa dalo zlepšiť. Človeka to však vtedy neraní, neznižuje mu to sebavedomie.

Keby takému Bocellimu alebo Pavarottimu hovorili, že nevedia spievať, alebo že majú zlý hlas, myslíš si, že by mali odvahu spievať, vystupovať pred publikom? To sotva! Aká by to pritom bola obrovská škoda, keby sme ich nemali, keby sa utiahli do seba a uverili by niečomu takému.

Spievaš alebo sa hanbíš?

Povedal ti už niekto: “Nespievaj, tvoj hlas je hrozný, spievaš falošne. Radšej buď ticho!” Alebo si zažil posmešky, keď si pred niekým spieval? Vo svojej profesii sa stretávam s mnohými takýmito duševnými zraneniami. Najhoršie je, že sa s takýmto súdením väčšinou stretneme v detstve, kedy sme obzvlášť citliví a zraniteľní. Ak niečo také povie učiteľ, rodič alebo akýkoľvek dospelý, máme tendenciu zobrať to ako fakt, ako pravdu.

Sme k sebe a k druhým príliš kritickí. “Nie som príliš dobrý. Toto mi nejde. To sa mi nikdy nepodarí. To sa nikdy nenaučím.” A tak ďalej a tak ďalej. Verím, že tento postoj dokážeme zmeniť. Je to len otázka nášho prístupu, našej ochoty zmeniť na tom niečo.

Začni sa odteraz viac chváliť, uvedomovať si svoje pozitíva, svoje schopnosti. Stavaj na tom. Na tieto veci upozorňuj druhých a dovoľ aj sebe, aby si sa na ne upozorňoval. Na svojej sebakritike si už pracoval dlho. Je na čase, prijať sa, byť sám sebou a vyzdvihnúť svoje pozitívne vlastnosti, svoje schopnosti.

Dobre si rozmysli, kto bude vplývať na tvoju osobnosť

S kým najčastejšie tráviš čas? Kto ťa podporuje v tvojom spievaní? Aké sú reakcie tvojho okolia, keď spievaš? Spievaš pred niekým, alebo iba keď si sám?

Pre tvoje sebavedomie je veľmi dôležité, aby si mal okolo seba ľudí, ktorí ťa podporujú, ktorí ťa vedia pochváliť a povzbudiť. Ja sama takéto prostredie vyhľadávam, lebo viem, ako mi to pomáha.

Ak potrebuješ nakopnúť alebo povzbudiť, navštív jeden z mojich workshopov, zbor alebo hodinu spevu.

Chcem sa pridať do zboru Spievanie nás baví.

Autor: Anna Re

Anka Repková je speváčka, skladateľka, textárka a hlasová koučka s viac ako 20-ročnými profesionálnymi skúsenosťami.

Na konte má albumy Áno, už to viem… a Som pravdivá, ako aj EP Vyznanie a jej piesne sa objavili na viacerých CD kompiláciách.

Vedie spevácky zbor Anky Repkovej – Spievanie nás baví, súkromné hodiny spevu a hlasového koučingu, je autorkou online kurzov Otvor svoj hlas a Hlasová rozcvička.

Tento článok môže byť šírený, kopírovaný v neskrátenej, neupravenej podobe a len pre nekomerčné účely, pokiaľ bude pripojená táto poznámka aj s aktívnymi odkazmi. Ďakujem za pochopenie.