Zbor, v ktorom som omladol!

V lete som v Medickej záhrade zorganizovala skupinové spievanie ľudových piesní pod holým nebom a na jeseň som založila vlastný zbor Spievanie nás baví. Navštevujú ho skvelí ľudia rôzneho veku, speváckych skúseností a povolaní. Mám nesmiernu radosť, že názov zboru dokonale vystihuje jeho atmosféru. Veľmi rada by som s tebou v tomto článku zdieľala úvahy jeho člena Jožka Neorala.

Spievanie ma baví

Zbor Anky Repkovej prispieva k uspokojovaniu viacerých mojich (a nielen mojich) potrieb, a to ako tradičných, tak aj progresívnych.

Tradične rád spievam a od detstva som postupne prešiel viacerými zbormi, spoznal rôzne dirigentské prístupy, repertoáre i kolektívy. V danej tematickej línii je pre mňa účinkovanie v Ankinom zbore „Spievanie nás baví“ pokračovaním v tom druhu záujmovej činnosti, ktorá ma skutočne baví a mám k nej vybudovaný trvalý, láskavý, pevný vzťah. Zborový spev a spevácky zbor pre mňa dlhodobo znamená – okrem muzikálnej, kolektívne harmonickej sebarealizácie – tiež obľúbený sociálny priestor otvorený pre ľudí rozmanitých záujmov, budovanie vzájomnej podpory, kryštalizáciu príbuzného hodnotového smerovania, rozvíjanie spontánnej komunikácie, nadväzovanie priateľstiev.

Tento zbor je iný

Progresívny je pre mňa tento zbor napríklad tým, že v ňom spoznávam gospel ako populárny žáner, ktorému som sa v predchádzajúcich zboroch nevenoval buď vôbec, alebo len v menšej miere. Tu je momentálne ťažiskom, na ktorom je postavený dôraz, kým iné druhy piesní sú skôr doplnkom na spestrenie, oživenie či hlasové rozcvičenie. V kontexte tohto druhu gospelovej interpretácie objavujem jednak troj­hlasný spev (oproti klasickému štvor­hlasnému), jednak iný prístup k nácviku piesní, než na aký som bol donedávna zvyknutý. Trojhlasný spev s jediným spoločným mužským hlasom si odo mňa vyžaduje potrebu intonovať viac aj v takých výškových polohách (nižších), ktoré som predtým pri speve takmer nevyužíval. Tým si rozvíjam schopnosť pracovať častejšie s nižšími hlasovými registrami a rezonančnými priestormi – novo trénovanú schopnosť.

Až v tomto zbore som sa začal učiť spájať spev s rytmickými pohybmi (tlieskaním, lúskaním, kývaním, pohupovaním a pod.). Nie je to pre mňa ako pre muža jednoduché (náročné na koordináciu viacerých činností naraz), no je to cenná výzva na obohacovanie výrazového registra, ktorý je prínosom pre rytmickú súhru, silnejšie emočné precítenie i umocnenie diváckeho dojmu.

Ďalšou výhodou, a to v kontexte súčasných jazykových trendov, je aktívne precvičovanie si anglickej slovnej zásoby i výslovnosti, ktorá sa pri rytmickom speve fixuje hravo a účinne. Tie texty však nie sú také rozsiahle, aby sa nedali počas nácviku zapamätať.

Zaujímavé sú aj hlasové rozcvičky nášho zboru, ktoré dokazujú, že takáto „rutinná“ úvodná činnosť môže byť nielen praktická a veľmi účinná, ale aj zábavná, psychicky uvoľňujúca. Oplatí sa prísť a vyskúšať…

Inovatívny prístup

Nácvik na základe odpočúvania melodického vzoru (teda nie podľa nôt, ale podľa sluchu) je pre mňa v zborovej praxi celkom nový, je to výzva osvojovať si aj v mojom veku (50 rokov) stále nejaké nové postupy a prístupy – nezotrvať len pri osvedčených technikách. Na spievaní podľa sluchu oceňujem zároveň devízu, že takýmto spôsobom je zborový spev sprístupnený aj tým záujemcom, ktorí z rôznych dôvodov neovládajú orientáciu podľa notového zápisu. Takto je odstránená jedna z bariér, ktorá podľa môjho názoru môže mnohých talentovaných ľudí odrádzať od organizovaného spevu i od snahy objavovať svoj skrytý spevácky potenciál. Voľba takejto cesty je zaiste záslužným počinom.

Výbornou pomôckou pre nás sú nahrávky piesní (po jednotlivých hlasoch i v celkovom súzvuku), ktoré nám Anka priebežne sprístupňuje na internete, následne po ich nahrávaní priamo na skúškach zboru. Podľa nich sa môžeme pripravovať aj doma, najmä ak sa niekto na niektorej skúške práve nemôže zúčastniť.

A pokiaľ ide o využívanie internetu, aj elektronická komunikácia medzi nami (predovšetkým zo strany dirigentky) je na vysoko nadštandardnej, prívetivej úrovni. Je kultivovaná, pružná, častá, systematická a prispieva k nášmu povedomiu želanej účasti na spoločnom diele a smerovaní.

Toto sú pre mňa nekonvenčné metódy, prispením ktorých sa v zbore cítim subjektívne mladšie – psychicky pružnejšie a aktivizujúcejšie, než mi mohli poskytovať zvyklosti zaužívané v zboroch s konvenčným, obvyklým prístupom k nácviku.

Nie je dirigent ako dirigent

Z hľadiska osobnostného disponuje Anka umením udržiavať si prirodzenú autoritu (ako človek i ako speváčka, pedagogička a dirigentka), postavenú na schopnostiach, pokore i priateľskosti. Tá nám umožňuje hladký, disciplinovaný a sústredený priebeh nácvikov – bez potreby častého napomínania či mentorovania. To nie je ani zďaleka samozrejmosťou v každom zbore.

Tým, že členovia zboru sa na skúškach cítia uvoľnene a motivovane, panuje tu radostná, tvorivá, priateľská atmosféra, ktorá prispieva k dobrým pocitom zo spoločného diela. Tá sa prenáša aj do súkromných vzťahov, ktoré sú upevňované dobrovoľnými, spontánne iniciovanými stretnutiami aj po skúškach zboru.

Ja ako priaznivec triezveho a zdravého životného štýlu špecificky oceňujem, že v zbore sa nerozmáha návyk konzumácie alkoholu či potreba prerušovania spevu fajčiarskymi prestávkami alebo inými takými aktivitami, ktoré by mohli nežiaducim spôsobom rozptyľovať pozornosť a viesť k strate spoločným tvorením naplneného času i k oslabovaniu pozitívneho smerovania nášho snaženia.

Členom tohto zboru som úprimne rád a mám v ňom okrem vedomia spoluúčasti na dobrej veci aj opodstatnený pocit osobného rastu – speváckeho i ľudského.

Autor: Jozef Neoral

Jozef Neoral je jazykový korektor (neokorekt@gmail.com).
Navštevuje Zbor Anky Repkovej – spievanie nás baví.

Tento článok môže byť šírený, kopírovaný v neskrátenej, neupravenej podobe a len pre nekomerčné účely, pokiaľ bude pripojená táto poznámka aj s aktívnymi odkazmi. Ďakujem za pochopenie.